Nahliadnime 100 000 rokov do minulosti

Za všetkým hľadajme zmenu klímy

Vrchný pleistocén sa začal pred 120 000 rokmi. Bolo to obdobie, kedy v kontinentálnych a horských ľadovcoch bolo viazané obrovské množstvo vody. Pevniny nemali mnoho zrážok, čomu sa prispôsobili rastliny i zvieratá. Pred 17 000 až 12 800 rokmi už bolo podnebie v Európe odlišné, pretože bolo pod silným vplyvom ustupujúceho pevninského ľadovca. U nás malo subarktický ráz s priemernou ročnou teplotou u nás v nížinách okolo -1°C. Pôda bola zrejme zamrznutá takmer po celý rok. Na miestach, ktoré boli najteplejšie, rástli riedke borovicovo-brezové lesy tajgového typu, v ich okolí vegetácia tundrových stepí.

Pred 14 000 rokmi začali ľadovce postupne ustupovať. Následne vyhynuli mamuty, zmizol srstnatý nosorožec i jaskynný medveď a lev, i jaskynná hyena. Naopak, vytrvali kone, tury, soby, diviaky, raticová zver, medvede i vlky. Podnebie však aj napriek istému otepleniu ostávalo studené. Jednotlivé obdobia chladu a mierneho oteplenia začali striedať a v závislosti od priemerných teplôt sa prostrediu prispôsobovali rastliny i zvieratá. Napríklad v období mladšieho dryasu teda medzi rokmi 11 200 až 10 200 sa v okolí Bratislavy našli peľové stopy prezrádzajúce, že v okolí mesta rástlo najviac borovíc, spolu s nimi brezy a vŕby.

Naše aktuálne geologické obdobie - holocén začalo zhruba pred 10 000 rokmi. Teploty stúpli, ľadovce ustúpili a ich voda zvýšila hladiny oceánov. Oteplenie vyvrcholilo 7500 až 3300 rokov dozadu. V polovici prvého tisícročia n. l. sa klíma zmenila natoľko, že spôsobila tzv. sťahovanie národov.

Ďalší teplotný výkyv, tento raz teplejší, prišiel v 10. storočí - bolo to obdobie kedy Vikingovia expandovali do Grónska a na Island, kde sa vtedy darilo aj poľnohospodárstvu.

Neskôr teploty mierne klesli, čo vyvrcholilo "malou dobou ľadovou" s dvoma maximami v 14. a v polovici 19. storočia. Na tieto zmeny klímy reagovala aj vegetácia.

Ako to však bolo s ľuďmi?