95 rokov od prvého vyučovania na slovenskej škole

Podľa zápisu zo školskej kroniky prvej slovenskej školy v Podunajských Biskupiciach sa začalo vyučovanie v tejto škole práve 3. septembra 1927. 

Celú školu tvorila malá zadná miestnosť v obecnom sirotinci, ktorý sa nachádzal kúsok od farského kostola sv. Mikuláša v miestach, kde je dnes jeden z pavilónov nemocnice. V prednej časti budovy bol učiteľský byt, vlastne jedna malá izba bez okien, v zadnej nová slovenská škola. Obe miestnosti spájala malá predsieň.

Prvou učiteľkou bola Anežka Feketová, ktorá na začiatku školského roka privítala 16 malých žiakov. Keďže miestnosť, ktorá tvorila školu nemala žiadne zariadenie, deti každý deň nosili z neďalekého hostinca dve dlhé lavice, stôl a stoličku do školy, aby sa mali kde učiť. Neskôr z maďarskej školy darovali žiakom starú tabuľu.

Učenie v takejto škole rozhodne nebolo jednoduché. Malí žiaci, ktorých rodičia patrili k slovenskej, zhruba 8 percentnej menšine v Biskupiciach, po slovensky takmer nevedeli rozprávať, hoci trošku rozumeli. Mnoho z detí už predtým začalo školskú dochádzku v maďarskej škole. Ako spomína A. Feketová, už po niekoľkých mesiacoch sa nielen sami medzi sebou rozprávali po slovensky, ale vedeli si aj zaspievať.

K počiatočným šestnástim deťom pristúpilo počas školského roku ešte ďalších päť. Nebolo ich veľa, pretože sa až do poslednej chvíle nevedelo, či škola bude zriadená, a tak riadny zápis do maďarskej školy prebehol na konci predchádzajúceho školského roku.

Zo školských výkazov poznáme nielen mená a vek žiakov, ale aj to, kto boli ich rodičia, aké mali zamestnanie a kde bývali. Svoje deti zapísali do školy príslušníci slovenskej menšiny, do ktorej patrili viacerí železničiari, miestny notár, lekár i hostinský, vrchný strážmajster, četník, šoféri, obchodník, záhradník, plechári, sluhovia, pisár, skladník, kurič i obuvník.

Väčšina rodín žila priamo v Biskupiciach, len jeden žiak v prvom školskom roku bol z Komárova. Postupne však žiakov pribúdalo.

Čo všetko sa v škole učili? Pani učiteľka hodnotila ich mravy i usilovnosť, známky dostávali i z predmetov ako bolo čítanie, prvouka, náboženstvo, počty, písanie, spev, ručné práce i telesná výchova. Starší žiaci mali aj dejepis, zemepis, prírodopis, kreslenie či sloh.

Anežka Feketová učila v miestnej škole sama až do roku 1930. V lete 1930 sa stala správkyňou školy nová učiteľská sila -  Bronislava Kubanková. Škola fungovala v stiesnených priestoroch ako dvojtriedna a deti chodili na vyučovanie striedavo doobeda i poobede.

Keďže počet žiakov rástol, začalo sa 10. júna 1930 so stavbou novej, väčšej a modernejšej školy na pozemku na dnešnej Žiackej ulici. Dnes v nej sídlia viaceré oddelenia miestneho úradu. Pôvodne však bola menšia a rozšírenia sa dočkala až postupom rokov.

Zdroj obrázkov: archív AK, Štátny archív v Bratislave