Čo objavili archeológovia pod budúcou diaľnicou?

V trase budúcej rýchlostnej cesty D4/R7 pri prieskume archeológovia objavili niekoľko lokalít, ktoré sľubovali zaujímavé nálezy a bolo potrebné ich preskúmať ešte pred začiatkom výstavby. Dnes už vieme, že objavy prekonali všetky očakávania.

Touto úlohou bola poverená archeologická spoločnosť VIA MAGNA vedená archeológom Dr. Milanom Horňákom. Na vykopávkach však spolupracovali aj ďalší odborníci napríklad Janka Stehlíková, Lenka Horáková, Lukáš Bártl, Andrej Žitňan, Petra Kmeťová či antropologička Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a mnoho ďalších. Celkovo sa prvej časti výskumu zúčastnilo viac ako 100 ľudí zo Slovenska, Česka a Slovinska. Začiatok bol symbolicky stanovený na 8. marec 2017 a práce trvali päť mesiacov.

VIA MAGNA viedla aj ďalšie výskumy na germánskom dvorci na jar 2018. Ten objavila archeologička Lenka Horáková v závere roka 2017.  Na tomto výskume sa  podieľala aj Katedra archeológie Trnavskej univerzity pod vedením doc. Dr. phil. Erika Hrnčiarika.

Biskupice prekvapujú svojimi tajomstvami

Prvé výskumy prebehli na lokalite, ktorá odkryla germánsku osadu a osadu a pohrebisko z čias na avarského kaganátu. K objavu pohrebiska prispela stavba rýchlostnej cesty R7, pričom sa podarilo preskúmať celkovo 485 hrobov a odhadom ďalších 200 hrobov ostalo ukrytých mimo trasu - v bezprostrednej blízkosti rýchlostnej cesty. Miesto sa nachádza v poli, kde sa po dlhé stáročia pôda obrábala, napriek tomu nikto netušil, aké významné nálezy sa tu nachádzajú.

Preskúmať a vykopať také veľké množstvo hrobov nie je vôbec jednoduchá úloha. Hroby sa vo väčšine prípadov rešpektovali, iba niekoľko z nich bolo treba kopať cez seba. Pozostatky po koloch pri stenách hrobových jám dokazovali, že v nich bola drevená konštrukcia, ktorú bolo vidno aj nad zemou. Hroby mali rôzne tvary, čo znamená, že pohrebné zvyklosti boli rôznorodé. Niektoré pochované kostry ležali na chrbte, objavili sa však aj dvojhroby (mladého páru či matky s dieťaťom).

Mnoho nálezov keramických nádob poukazovalo na to, že pochovávajúci verili silno v posmrtný život. V nádobách bola zrejme tekutá potrava a pri väčšine mŕtvych sa našla aj zvieracia kosť, teda mäsitá potrava určená na druhý svet. Nádoby v hroboch boli neraz ozdobené vlnovkou a radielkom, čo je prejavom slovanského hrnčiarstva. Popri nich sa ale objavovali aj fľaškovité nádoby typické pre avarské hrnčiarske tradície i nádoby, ktoré v sebe snúbili avarské i slovanské prvky.

Mierumilovní hospodári?

Zvláštnosťou je, že sa na pohrebisku nenašli zbrane. Archeológovia usudzujú, že ľudia tam žili usadlým spôsobom života, venovali sa chovu a poľnohospodárstvu, nie bojovým činnostiam. "Kôň nebol znakom, že pochovaný muž je jazdec, bojovník, ale že mal taký spoločenský status, že si mohol koňa dovoliť," upresnil Milan Horňák. Asi tretinu pohrebiska tvorili detské hroby. Našli sa aj tri hroby matky pochovanej s dieťaťom, či muža a ženy, pričom hlava muža smerovala tradične na severozápad a žena ležala obrátene.

V mužských hroboch sa našli bohato zdobené opasky, čo bolo prejavom spoločenského postavenia i bohatstva pochovanej osoby. Najbohatší muži boli v tzv. jazdeckých hroboch. Celkovo bolo s koňom pochovaných 8 mužov. Kone mali bohato zdobený postroj. Na jednej uzde sa prekvapivo našla pozlátená bronzová faléra.

I ženské hroby boli bohaté. Zdá sa, že pred 1200 rokmi ženy rady nosili náhrdelníky zo sklenených korálikov s bronzovými plieškami, náušnice i bronzové náramky. Náušnice v hroboch boli slovanského remeselného pôvodu, poznáme ich aj z veľkomoravského obdobia. V jednom ženskom hrobe tzv. biskupickej princeznej sa našli bronzové predmety i zlaté náušnice zdobené granuláciou a skleneným korálikom. Šaty mala ozdobené pozlátenou agrafou s farebnými sklíčkami.

Archeológovia v hroboch našli takmer 2 000 predmetov: keramiku, sklenené koráliky, bronzové šperky od ozdôb opasku, cez náušnice až po náramky.

Ďalší unikát na pohrebisku

Najvzácnejším nálezom je minca z obdobia vlády franského kráľa Karola Veľkého. "Nájdená minca je z rokov 771 - 793 a je európskou raritou. Až do tohto objavu bolo celosvetovo známych len 14 takýchto dochovaných mincí, avšak všetky pochádzali z existujúcich zbierok. Minca z avarského pohrebiska v okolí Podunajských Biskupíc je tak pätnástou potvrdenou mincou z daného obdobia, no ostáva jedinou mincou objavenou v rámci archeologických vykopávok," vysvetlil pre Biskupické noviny Milan Horňák.

Zaujímavosťou je, že minca sa používala ako prívesok, keďže v avarskej kultúre sa mince nepoužívali ako platidlo a táto minca mala otvor na ozdobný spôsob použitia.

Okrem pohrebiska bolo v blízkosti preskúmané aj sídlisko s 22 stavbami. Väčšina z nich bola v južnej časti. V tom čase územím pretekala stredoveká rieka Humér, ktorá o niekoľko storočí neskôr zanikla. Nájdené stavby boli polozemnice s obdĺžnikovým tvarom a niektoré mali v rohu pec.

Ľudia od rieky Humér

Miesto bolo zrejme vhodné na osídlenie po dlhú dobu, obľúbili si ho nielen ľudia v 8. storočí ale už omnoho skôr, v 2. storočí nášho letopočtu. Svedčí o tom germánske osídlenie tiež tvorené polozemnicami. Boli zahĺbené, mali viditeľnú podlahu a stopy po nadzemnej konštrukcii. Do väčšiny z nich sa vchádzalo z juhozápadu. V niektorých sa našli pece a ďalšie pece boli v ich okolí. Našli sa aj 4 zásobné jamy.

V priebehu novembra a decembra 2017 prebehol výskum ďalšej lokality, ktorá sa od pohrebiska nachádza severným smerom. Výskum tu odhalil časť stredovekej dediny umiestnenej na brehu tej istej rieky Humér. V osade sa našli tri obytné stavby, ktoré mali v okolí objekty hospodárskeho charakteru. Našli sa aj keramické a chlebové pece. Objavená keramika sa datuje do 12. až 13. storočia, lokalita však bola osídlená v priebehu 11.-13. storočia.

Na mieste sa našlo niekoľko mincí z obdobia vlády uhorských panovníkov Ladislava I. (1077-1095), Kolomana (1095-1116), Ľudovíta I. Veľkého (1342-1382) ale aj minca markgrófov a vojvodov z Rakúska (Leopold V. 1177-1194).

Na jar 2018 sa začal výskum plochy s pracovným názvom Križovatka, ktorá sa nachádzala uprostred dvoch vyššie spomenutých nálezísk. Opäť išlo o unikátny nález, na ktorom sa našlo osídlenie z viacerých zaujímavých období.

Najstaršie objavené osídlenie je datované do laténskej doby, presnejšie zhruba do posledného storočia pred našim letopočtom. Našli sa tri laténske chaty, zásobnicové jamy i ďalšie neznáme objekty. Na základe datovania keramiky je možné povedať, že až do prelomu letopočtov žili na území Podunajských Biskupíc Kelti, ktorí nepochybne tvorili súčasť širšieho zázemia oppida, ktoré v tom čase bolo v Bratislave. Podobné sídliská sa našli na Čiernej vode v Chorvátskom Grobe, v Slovenskom Grobe, v Rece i na lokalite Senec-Martin.

Najväčšiu časť plochy tvorilo osídlenie zo 4. storočia nášho letopočtu. Išlo o zvyšky germánskeho dvorca, ktorý bol zrejme súčasťou väčšieho osídlenia. V jeho okolí bola drevená kolová ohrada, vo vnútri bolo 6 drevených štvoruholníkových stavieb, uprostred dvorca bola voľná plocha. Okrem týchto stavieb sa našli aj germánske chaty.

Z najmladšieho obdobia 12.-13. storočia boli časti 4 domov s kolovou konštrukciou a niekoľko pecí. V mieste jednej z germánskych chát sa našiel hrob, ktorý možno datovať do obdobia sťahovania národov. Našla sa v ňom kostra ženy s deformovanou lebkou, hrob bol však ešte pred objavením porušený a kosti boli poprehadzované. Na základe datovania pomocou C14 ju možno zaradiť do druhej polovice 6. storočia nášho letopočtu.  

Toto neuveriteľné množstvo zaujímavých nálezov pokrývajúcich štrnásť storočí sa našlo len  v mieste stavby rýchlostnej cesty. Dôkladný prieskum v okolí by zrejme odhalil ešte viac. Táto úloha však zatiaľ čaká na archeológov i ďalších odborníkov do nasledujúcich období. Dúfajme však, že k nim dôjde ešte za našich životov. 

Máte chuť prečítať si aké to je objavovať naše dejiny na archeologickom nálezisku?