V dobách paliem a krokodílov
Ako vyzeralo územie Podunajských Biskupíc v minulosti? Nie v tej nedávnej, ale starej mnoho miliónov rokov. V časoch, keď našim územím netiekol Dunaj, pretože táto mocná rieka ešte neexistovala, v časoch, keď na Podunajskú nížinu nedozerali Karpaty. Na mieste, kde dnes parkujete možno číhal na svoju korisť krokodíl alebo sa pásol prehistorický slon.
Kraj zaliaty morom
Podľa vedcov zrejme v období starších prvohôr bolo na našom území more. Svedčia to tom pieskové usadeniny. Boli to časy, po ktorých sa toho mnoho nedochovalo. V najstarších horninách však možno nájsť výtrusy pevninských rastlín z devónskeho obdobia, teda cca spred 400 miliónov rokov. More bolo na našom území aj zhruba pred 240-230 miliónmi rokov.
Do obdobia kriedy a neskôr treťohôr spadá vznik reťazca pohorí od Afriky naprieč Európou až po Himaláje. Vtedy vznikajú aj naše Karpaty. Z čias treťohôr ostali na našom území pozostatky mora v podobe pobrežných morských sedimentov. Na Podunajskej nížine sa uložili vrstvy štrkov, pieskovcov i pieskov. More bolo obklopené tropickými pralesmi s palmami na pobreží. Vo vodách plávali obrovské žraloky a ryby (mnohé žijúce dodnes), o čom máme dôkazy z neďalekého Sandbergu. V okolí Bratislavy ste však v tomto období mohli natrafiť aj na tulene či veľryby, krokodíly a korytnačky. Pod hladinou boli bežné aj koraly, rôzne kôrovce, lastúrničky a aj dnes žijúce obojživelníky ako mloky a žaby. Ďalej od vody, v suchších oblastiach, bolo možné nájsť obrovské sekvoje a husté listnaté pralesy.
Zmeny klímy menia tvár zeme
Koncom treťohôr sa začalo ochladzovať, čo spôsobilo ústup teplomilných rastlín na juh a tak do týchto miest postupne prenikli opadavé listnáče ako brezy, hraby a duby. Nakoniec sa však ochladilo natoľko, že lesy vystriedala trávnatá savana.
Zmena klímy, rozvoj kvitnúcich rastlín a množstvo hmyzu ponúkali vhodné podmienky pre nové druhy živočíchov, z ktorých sú dnes mnohé vyhynuté. Na našom území žili vajcorodé cicavce, netopiere, malé pandy, hlodavce, nepárnokopytníky, nosorožce, tapíry, párnokopytníky podobné jeleňom, prasiatka ale aj mastodonty. V časoch treťohôr prichádzali do oblasti Bratislavy aj prví predchodcovia človeka. Na konci tohto obdobia zanikli veľké izolované jazerá a naším územím postupne začal pretekať vznikajúci Dunaj, ktorý so sebou prinášal štrky a piesky z Álp. Jedným pozostatkom takéhoto jazera je aj dnešný Žitný ostrov.
Čo sa týka geologickej súčasnosti, tú je možné sledovať podrobnejšie. Preto vieme, že sa na našom území striedali doby ľadové s teplejšími medziľadovými obdobiami. V chladných obdobiach bolo zrážok menej, naopak, v teplých obdobiach bolo vlhkejšie než sme zvyknutí dnes. Oproti dnešným priemerným teplotám okolo 8-9 stupňov Celzia bolo počas doby ľadovej zvyčajne o 11-15 stupňov menej, v medziľadovom období zase o 2-5 stupňov viac. Posledné zaľadnenie skončilo na začiatku holocénu, teda pred 10 000 rokmi.
V štvrtohorách sa prostredníctvom horotvorých procesov a eróznej činnosti vetra a vôd vytvoril približný dnešný reliéf. V oblasti súčasnej Bratislavy sa dodnes stretávajú tri základné geografické celky: Malé Karpaty, Viedenská panva a Veľká podunajská nížina. Hlavnú úlohu hral po celú dobu Dunaj prinášajúci so sebou prinášal obrovské množstvo materiálu a pod Bratislavou vytváral vnútrozemskú deltu.
V čase pôsobenia pevninského ľadovca, ktorý siahal až na sever Karpát bola v našej oblasti severská fauna a flóra. Neskôr sa objavila vegetácia dnešného typu, ktorá sa podľa výkyvov počasia presúvala na vhodnejšie územia.
Ak si chceme predstaviť ako vyzerala krajina v našom okolí až do ranného stredoveku, môžeme sa inšpirovať pohľadom do rezervácie Jurský Šúr. Nepriechodné, podmáčané lesy, ktoré sú síce miestom pre živočíchy i rastliny, pre intenzívnejšiu činnosť človeka sú však nevhodné.
Keď sa vás deti opýtajú...
Žili tu mamuty? Odpoveď znie áno, v studených obdobiach pleistocénu. Spolu s nimi sa tundrovitou krajinou prechádzali aj jelene obrovské, diviaky, rosomáky, hyeny, líšky, králiky, neskôr svište, jaskynné medvede, polárne líšky, soby, losy, jelene, saigy, kozorožce a srstnaté nosorožce.