Generál Milan Rastislav Štefánik v biskupických dokumentoch

Už tradične si 4. mája pripomíname výročie nešťastnej udalosti, a to tragickej leteckej nehody, pri ktorej zomrel generál Milan Rastislav Štefánik. Hoci miesto nehody neleží v katastri Podunajských Biskupíc, v roku 1919 spadalo do obvodu miestnych četníkov. Čo sa dozvedáme z ich zápisov a rozprávania očitého svedka nehody?

"Četnická stanica Biskupice pri Dunaji započala činnosť dňa 24. februára 1919," rozpovedá nám hneď prvý zápis v Pamätnej knihe, ktorú musela za prvej česko-slovenskej republiky viesť povinne každá policajná stanica.

Do obvodu biskupickej stanice patrilo aj územie Vrakune, Rovinky i Mostu pri Bratislave. Práve jeden z jej príslušníkov nám zachoval správu, ktorú o nehode spísali s očitým svedkom Alexandrom Bazsom, ktorý s kolegom Františkom Hluzinom pracovali zhruba sto metrov od miesta nehody. Z rozprávania sa dozvedáme:

"Dňa 4. mája 1919 medzi 12. a 13. hodinou zrútilo sa v Bruskom Szigete, na území obce Most na Ostrove v obvode četníckej stanice Biskupice pri Dunaji talianske kráľovské vojenské lietadlo, v ktorom sa vracal prvý čsl. minister N. O. generál dr. Milan Rastislav Štefánik do oslobodenej vlasti.

Generál dr. M. R. Štefánik a jeho sprievodcovia taliansky nadpraporčík Mancinelli Scotti, seržant M. Merlini a strelec G. Aggiunti, boli pri páde lietadla usmrtení a lietadlo zhorelo. Podľa rozprávania očitých svedkov robotníkov Alexandra Bazso a Františka Hluzina, zamestnancov na veľkostatku Pálfy dvor obec Verekne, letelo lietadlo gen. M. R. Štefánika od Bratislavy cez vajnorské vojenské letisko a v miestach, kde sa zrútilo, bolo len asi 10 m nad zemou.

Robotník Bazso, ktorý bol v kritickom okamihu vzdialený od lietadla len asi 100 krokov rozprával, že sa mu zdalo a počul, akoby v lietadle niečo prasklo – hrklo a lietadlo sa naklonilo kolmo vrtuľou dolu, pričom z lietadla vypadol jeden muž, ktorý sa pri páde zabil. V okamihu sa ale lietadlo obrátilo podvozkom nahor a takto obrátené padalo šikmo k zemi pri spiatočnom smere. Pri druhom obrate lietadla vypadol z neho druhý muž, vraj gen. dr. M. R. Štefánik. Tretí letec vypadol tesne pred samým dopadom lietadla k zemi a zostal ležať pod krídlom lietadla mŕtvy, štvrtý letec zostal v lietadle.

Keď Bazso pribehol ku gen. dr. M. R. Štefánikovi – že to bol Štefánik, zistil vraj až neskôr podľa nájdeného zápisníka – bol vraj tento ešte živý, ale za krátko zomrel.

Lietadlo sa pri páde ihneď vznietilo, a pretože začali v horiacom lietadle vybuchovať náboje, Bazso z obavy pred zranením sa od lietadla vzdialil. K miestu katastrofy prišli zakrátko vojenské záchranné oddiely, ale letci boli už všetci mŕtvi.

Telo gen. Dr. M. R. Štefánik bolo prevezené na Bradlo pri Brezovej a tam slávnostne pochované. Taliansky kráľovský nadpraporčík Mancinelli Scotti bol odvezený do jeho vlasti Talianska a seržant M. Merlini a strelec G. Aggiunti, boli pochovaní na Bradle", uvádza sa v četníckej správe.

Robotníci z Pálfyho majera neboli jediní, ktorí na vlastné oči videli nehodu talianskeho stroja. Na slovenského generála čakal dav, v ktorom bola aj Štefánikova matka.

Správu o nešťastných udalostiach podali aj Štefánikovi pobočníci major Gaston Fourier a nadporučík Daniel Lévi. Ako sa dozvedáme z najnovšieho životopisu M. R. Štefánika od slovenského historika M. Kšiňana, obaja pobočníci mali za úlohu vybrať plochu pre pristátie a rozhodli sa pre miesto situované 12 kilometrov severovýchodne od Bratislavy pri Vajnoroch.

Cesta bola plánovaná vopred, o mieste pristátia bol Štefánik informovaný už 1. mája. Pre nepriaznivé počasie v Bratislave sa však vopred nevedelo, kedy sa bude môcť let zo severotalianskeho letiska Campoformida pri Udine konať. Nakoniec štvorčlenná posádka v lietadle Caproni vyrazila 4. mája ráno. Štefánik sedel v prednej časti lietadla na mieste pozorovateľa, Mancinelli-Scotti a Merlini boli pilotmi a vzadu sedel mechanik Aggiunti.

Viacero očitých svedkov opisovalo prílet lietadla smerom od Viedne, ponad Dunaj až k miestu nehody. Samotný dopad Štefánikovi pobočníci nevideli, pretože im vo výhľade tienili stromy. Vyšetrovanie nehody mala na starosti talianska armáda, keďže lietadlo patrilo jej. Z neďalekej Viedne povolali už na druhý deň kapitána Federica Zapellonihi, ktorý bol veliteľom prvej leteckej eskadry.

Pitvy vykonali v Bratislave a na žiadnom z tiel sa nenašli strelné poranenia. Jednou z neskorších verzií nehody totiž bola možnosť zostrelenia lietadla. Tá sa však nepotvrdila.

V roku 1919 ešte neexistovali také metódy vyšetrovania leteckých nešťastí aké máme k dispozícii dnes. Na lietadle v dôsledku diaľkového letu boli zrejme urobené určité zásahy, o ktorých sa nedochovali presné informácie. Za samotnou nehodou podľa vyšetrovania mohli stáť zrejme viaceré faktory od náhleho poryvu vetra a straty vztlaku až po technickú poruchu – roztrhnutého rádiotelegrafického kábla zamotaného po nehode vo výškovej klapke. 

Zdroje informácií a fotografií: Štátny archív Bratislava - Pamätník četníckej stanice, M. Kšiňan Milan Rastislav Štefánik, 2021, foto aak,  gyt, wikipedia