O biskupických bosorkách

Kúsok histórie spojenej s Podunajskými Biskupicami nájdeme aj pri prechádzke dnešným centrom Bratislavy. Len málo ľudí vie, že pár desiatok metrov od Michalskej brány stála pred 420 rokmi hranica, na ktorej zomrela jedna z našich prvých bosoriek. Udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa na chodníku kúsok od Veľkého Baťu. Ako však súvisí s Podunajskými Biskupicami? 

V kalendári bol práve piatok 24. mája, keď mali starí Prešporáci i zvedavci zo širokého okolia možnosť pozrieť si kruté divadlo. Neďaleko Michalskej brány na jar 1602 upaľovali bosorku.

Nešťastnicou bola mladá žena z Biskupíc známa pod menom Agáta Thotová Berlobášová. Zatknutá bola v ten istý mesiac po obvinení išpána Veita Szaba a mäsiara Mezaroscha. Tí adresovali mestskej rade viaceré vážne obvinenia, ktoré mali byť prešetrené na tú dobu obvyklým spôsobom, teda za pomoci kata a rôznych mučiacich techník v mučiarni pod Starou radnicou. Podľa zápisnice ju vypočúvali v dňoch 11. a 13. mája 1602.

Išpán Veit Szabo a mäsiar Mezarosch opisovali, že im bylinkárka Agatha Berlobášová bosoráckymi praktikami privodila ochorenie žalúdka. Nemalo ostať len pri nich, ochorieť mal aj išpánov otec Jakub. Podľa obvinení z trestného protokolu, ktorý sa zachoval v bratislavskom archíve bol výpočet obvinení omnoho dlhší.

Agáthu uväznili v mučiarni pod Starou radnicou a za pomoci kata začalo vypočúvanie, ktorého priebeh zachytával pisár. Na vypočúvanie dozerali mešťanosta Hart s farárom a prísediaci cechmajstri.

Súdobé praktiky vychádzali z predstáv, ktoré sú nám dnes už vzdialené. Jednou z nich bola predstava, že nevinné ženy plačú, napríklad aj na rozkaz. V prípade Agáthy sa na začiatku vypočúvania sĺz nedočkali, čo obvinenej veľmi priťažilo. Nevinná žena by podľa presvedčenia kata i prísediacich iste plakala, naopak bosorky plakať nevedia. Takže mohli pristúpiť k ďalším stupňom vypočúvania.

Osvedčenou bola metóda s vodou. Spútaný väzeň bol ponorený do vody, pričom nevinná osoba sa vo vode utopila a vinná vyplávala. A tak aj Agáthu spútali a hodili do kade s vodou, z ktorej sa vynorila, čo ju usvedčovalo z bosoráctva. Po tomto trápení prišlo na rad pálenie bokov fakľou.

Je jasné, že mučenie zanechalo fyzické rany i psychické stopy. Beznádejnosť situácie i bolestivé zranenia nakoniec spôsobili, že sa Agátha Thotová Berlobášová priznala k 23. bodom. V podstate prikývla na všetko, z čoho ju počas viacerých dní plných mučenia obviňovali.

Z jej priznaní sa dozvedáme mená mnohých obyvateľov Biskupíc aj ich povolania. To však nie je všetko. Zápisy nám vykresľujú svet, predstavy a vieru jednoduchých ľudí i moc akú mohlo mať krivé narieknutie či snaha sa niekomu pomstiť.

Nahliadnime do Biskupíc spred štyroch storočí

Zdá sa, že pôvodne mal Augustín Mészáros úspešné mäsiarstvo, ktoré skrachovalo kvôli čarom Agáty a dvoch ďalších žien. Kvôli čarom začal trpieť veľkými bolesťami čriev. To dosiahli bosorky tak, že mu ponúkli počarované kuriatko s mliekom. Malo ísť o pomstu za klamanie pri vážení mäsa. Okolo Vianoc 1601 bol kvôli chorobe už na pokraji smrti, obe ženy mu však priniesli akúsi masť, ktorá ho po použití vyliečila.

Agátha tiež prezradila, že Zuzana, manželka išpána bola neplodná preto, že mala často návštevy od diabla prezývaného i "zlý nepriateľ". Či bola za toto konanie potrestaná alebo vyšetrovaná aj zmienená Zuzana nie je jasné. Zdá sa, že "zlý" sa nechal oslovovať Peen a spával nielen so Zuzanou, ale aj manželkou Jána Mészároša a  Agáthou. Peen vyzeral ako mladý muž s veľmi chladným telom. Nemravnosti prebiehali vraj aj v išpánskom dome, pričom za zábavu dostali ženy od Peena jeden uhorský halier.

Cieľom vyšetrovania bolo zrejme poukázať, že obeťou zlého konania bosorky bola rozhodne rodina išpána Szabóa. Jeho otcovi Jakubovi a dvom ďalším príbuzným počarovala Agátha mliekom s prachom a spôsobila im neustály kašeľ. Všetkým sa stiahol žalúdok, preto nemohli nič jesť a z kašľu sa nevedeli vyliečiť. Pomôcť mohla iba bosorka pomocou podávania horúcej kapusty a iných tajných liekov.

Agátha tiež vedela o bosoráctve istej Vendule Balážovej, tiež z Biskupíc. Tá vraj varila lebku vo vode a tú rozlievala po uliciach Biskupíc, hlavne pred richtárovým domom. Robila to preto, aby Biskupičania nevyhrali svoje žaloby proti nej.

Aj iné ženy v Biskupiciach chceli vyhrať svoje spory pomocou mágie. Manželka Valentína Molnára sa súdila s manželkou Oláha Gallinu. Preto Agátha zašila Gallinovej vlasmi oči ropuche, vďaka čomu Gallinová oslepla. Pomoc bosorke poskytla aj istá Henčelová, ktorá dostala za úlohu získať vlasy obete. Predstierala, že hľadá v jej vlasoch vši.

Na deň svätej Lucie vraj po prvý raz Agátha lietala na metle, čo ju priviedlo medzi čertov a čarodejnice. Takto spoznala aj prvú bosorku okolia - Helenu, manželku Jána Szabóa-Fölszega. Široko ďaleko je najmocnejšia, keďže podľa Agáthy zavraždila syna a dcéru Klementa Sereša. Druhou bosorkou mala byť Anna, manželka (iného) Jána Szabóa.

Na konci bola Agátha presvedčená, že vďaka mučeniu z jej tela milenec - čert utiekol. Tiež verila, že bola zatknutá kvôli manželke Jána Meszároša. Keď už mali vypočúvajúci dostatok priznaní, mohol kat vystaviť účet za svoj služby. V prípade Agáthy si za popravu a vypočúvanie vyúčtoval na kúsku papiera s červenou pečiatkou 12 denárov.

V tú nešťastnú jar mal kat mnoho práce. Už o niekoľko dní, konkrétne 22. mája sa mu do rúk dostala iná žena - Alžbeta Nagysányiová z Komárova. V tom čase bol Komárov ešte samostatnou obcou a k Podunajským Biskupiciam bol pričlenený až v 20. storočí, preto ju môžeme dnes tiež zaradiť "k našim" bosorkám.

Aj Alžbeta bola obvinená z bosoráctva a bola mučená podobne ako Agátha. Jej osud bol tiež rovnaký. Na tej istej hranici bola upálená 5. júna 1602. Pri mučení sa priznala, že s dvoma inými ženami zničili úrodu pričarovaním studeného vetra. Tiež mala za milenca čerta Killmana, ktorý vyzeral ako mládenec so studeným telom. Jeho úmysly neboli dobré. Nahováral ju, aby zavraždila svoju chorú dcéru, ona to však rázne odmietla za čo ju čert udrel a navždy zmizol.

Nemali by sme zabúdať

Podľa Knihy priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy bolo od roku 1602 vynesených za približne 150 rokov asi 400 rozsudkov za bosoráctvo. Hrdelné tresty za čarodejníctvo sa skončili až za panovania kráľovnej Márie Terézie. V roku 1756 dala cisárovná Mária Terézia miestodržiteľskej rade v Prešporku príkaz súdne procesy s čarodejnicami zastaviť.

V roku 2002, teda presne 400 rokov od upálenia prvej bosorky, umiestnila spoločnosť Uroboros neďaleko Michalskej brány bronzový pamätný reliéf prvej bosorke Borlobaschinovej.

Ako sa dozvedáme, dielo malo poslúžiť ako výstraha proti náboženskému fanatizmu i netolerancii. Reliéf vytvorila akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Žiaľ, nešlo o prvé umelecké dielo v Bratislave, ktoré zo svojho pôvodného miesta časom zmizlo. A tak sa kameňosochár Roman Kovrižnych  v spolupráci s občianskym združením SLARS a so Slovenskou spoločnosťou pre kultúrne dedičstvo ponúkol, že nezištne vyhotoví kópiu pôvodného diela. 

Po stopách nešťastnej Agáty sa môžete vydať aj u nás. Je zrejmé, že obývala niektorý z domov v okolí Trojičného námestia, teda na uliciach Padlých hrdinov či Biskupická. Spomenúť si na ňu rozhodne treba pri prehliadke katakomb v Starej radnici a nakoniec i na mieste, kde sa jej život skončil - kúsok od Michalskej veže.