Pátranie v minulosti je ako skladanie obrovskej puzzle skladačky. Háčik je v tom, že pred vami neleží žiadna predloha, a ani netušíte koľko dielikov budete potrebovať, aby ste získali aspoň základný obraz. Začnete s jedným alebo dvoma a postupne dokladáte ďalšie a ďalšie. Môže trvať roky, kým sa podarí poskladať aspoň trošku jasný a zrozumiteľný obrázok. Potrebné dieliky môžu byť prakticky kdekoľvek. O to dobrodružnejšie celé skladanie môže byť. Platí to aj pre najstaršie dejiny Podunajských Biskupíc. Výskumy v posledných rokoch odhalili, že minulosť tohto miesta možno sledovať cez neuveriteľné tri tisícročia.

Rok 1221 je pre Podunajské Biskupice mimoriadne dôležitý. Všetci, ktorí sa o históriu Podunajských Biskupíc bližšie zaujímajú, majú tento rok zafixovaný. Práve k nemu by sa totiž údajne mala viazať prvá písomná zmienka o obci. Ako prvý na tento rok upozornil náš rodák, historik Peter Püspöki Nagy vo svojej obsažnej monografii Podunajské Biskupice - Monografia starších dejín[1]. Čo to však presne znamená? Môžeme v tomto roku - 2021 - oslavovať 800. výročie prvej písomnej zmienky o Podunajských Biskupiciach alebo to bude o čosi zložitejšie?

Prvá písomná zmienka je pre každú obec či mesto mimoriadne dôležitá. Možno sa z nej dozvedieť mnoho zaujímavých informácií, napríklad vtedajší názov daného miesta, rôzne majetkové pomery, mená obyvateľov či majiteľov alebo vzťahy voči iným obciam v okolí. Samozrejme, čím staršia je zmienka, tým hlbšie do minulosti nám umožňuje nazrieť.

O tom, že v minulosti existovala listina spomínajúca založenie kostola v Podunajských Biskupiciach sa dozvedáme z viacerých ostrihomských schematizmov. Pod pojmom schematizmus si môžeme predstaviť ročenku v podobe knihy, ktorá obsahovala súpis úradov diecéz s osobnými a rôznymi historickými údajmi, ktoré sa autorovi podarilo o danom mieste zistiť z rozličných jemu dostupných prameňov.

V roku 1896 vyšla v Ostrihome publikácia Lajosa Némethyho pod názvom Series parochiarum et parochorum Archi-Diocesis Strigoniensis[2]. Mohli by sme ho preložiť ako Súpis farností a fár ostrihomskej arcidiecézy. Šesť rokov predtým, roku 1890 vyšiel podobný schematizmus pod názvom Schematismus Cleri Archidioecesis Strigoniensis[3].

Informácie o Podunajských Biskupiciach sú v ňom pod číslom 9 na strane 135. Obec nájdeme pod menom Püspöki (teda v preklade Biskupice) s označením oppidum. Ide o latinský právny typ sídla v Uhorsku používaný od 14. storočia až do roku 1871.

Farnosť podľa tohto zápisu existuje od roku 1221, matrika je vedená od roku 1688. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi a farárom bol v roku 1890 Joannes Nep. Kudlík. Pod túto farnosť spadali aj kostoly v Komárove a Vrakuni. Nechýba ani počet veriacich a informácia o pošte s telefónnou linkou.

Z akého dokumentu tento zápis vychádza nie je uvedené, je však zrejmé, že išlo o starší - dnes však už neexistujúci či nedostupný zdroj, ktorý azda čerpal priamo z originálnych listín, prípadne ich neskorších odpisov. Šanca, že sa tento pôvodný prameň objaví je len minimálna. Je to spôsobené tým, že dokumenty, týkajúce sa Podunajských Biskupíc boli v minulosti uložené v Ostrihome, kde však počas búrlivých storočí mnohé podľahli skaze. To, čo však nenájdeme v písomných prameňoch môžeme vypátrať inde.

Treba spomenúť, že existuje viacero prameňov, ktoré uvádzajú aj iné (neskoršie) roky výstavby kostola[4], ich zdroje si však nemožno overiť a tak sa pozrime, čo nám môže poskytnúť archeológia.

Je nutné povedať, že v Podunajských Biskupiciach pred rokom 2010 žiadny systematický archeologický prieskum neprebehol. Staršie archeologické nálezy z katastra obce sú sporadické a slabo zdokumentované, niektoré máme dokonca len z ústneho podania. Rozsiahlejšie výskumy máme až z uplynulej dekády.

V rokoch 2015 až 2018 prebehol v Kostole sv. Mikuláša archeologický prieskum, ktorý mal za cieľ zachytiť stavebné fázy kostola a identifikovať najstaršiu sakrálnu stavbu v danom priestore. Archívny prieskum vykonaný v súvislosti s prieskumom potvrdzuje, že Kostol sv. Mikuláša stál v poddanskej dedine patriacej ostrihomskému arcibiskupovi. V listinách sa majetky ostrihomskej kapituly spomínajú po prvýkrát v listine z roku 1264[5]. Pápež Urban IV. daroval vtedy Kostol sv. Mikuláša v Biskupiciach na Žitnom ostrove, ktorý predtým patril magistrovi Gerhardovi z Parmy, kaplanovi Štefana Váncsaiho[6]. Ide o prvú overenú zmienku o kostole, čo potvrdzuje aj archívny výskum P. Budaya súvisiaci s pamiatkovou obnovou presbytéria.

Čo prezradil archeologický výskum? 

Potvrdil, že v prvej polovici 13. storočia už na mieste dnešného kostola stála sakrálna stavba a nebola prvá. V tesnej blízkosti dnešného kostola existoval na prelome 10. a 11. storočia cintorín, po ktorom bolo zachytených 7 hrobov. Vzhľadom na súdobú tradíciou pochovávania v blízkosti kostola je možné z existencie hrobov dedukovať, že tu skutočne sakrálna stavba stála. Hroby sú datované nálezom esovitej bronzovej záušnice z okruhu belobrdskej kultúry. Nad vrstvou najstaršieho cintorína sa našla podlaha kostola z hrubej bielej vápennej maltovej hmoty s nehladeným povrchom. Okrem záušnice sa v jednom z hrobov našla aj minca, strieborná uhorská razba Ondreja I. (1046-1061).

Na základe ojedinelých a sekundárnych nálezov je možné povedať, že prvá vývojová etapa kostola spadá do 10.-11. storočia. V mieste, kde je dnes v kostole presbytérium existoval na prelome 10. a 11. storočia kostol, pri ktorom sa pochovávalo. V polovici 12. storočia už kapacita kostola nestačila a tak západné priečelie zbúrali a pristavali k nemu rozsiahle románske halové trojlodie a dve podlažia prestavanej veže na osi lode kostola. V mieste, kde stál starší kostol bola po týchto úpravách svätyňa.

Čo možno z týchto nálezov odvodiť? Kostol stál na osídlenom mieste a v jeho okolí bol dostatok veriacich, ktorí ho navštevovali nielen v 10. a 11. storočí. V 12. storočí sa muselo Biskupiciam dariť natoľko, že počet veriacich, teda obyvateľov narastal a to až do takej miery, že bolo potrebné kostol zväčšiť. Okrem potreby priestor zväčšiť však bola aj ochota a financie na takýto veľký a významný krok.

Oslavovať v roku 2021, či nie? 

S istotou môžeme povedať, že pred 800 rokmi na mieste dnešného Kostola svätého Mikuláša prebiehali veľké stavebné práce. Starší kostol, ktorý tu stál už od prelomu tisícročí a teda od čias, kedy vzniklo uhorské kráľovstvo (rok 1000/1001) a možno už o čosi skôr, miestnym obyvateľom veľkosťou nestačil a tak musel byť zväčšený. Aj keď presne nevieme, čo sa dialo v Podunajských Biskupiciach v roku 1221 a aké práce sa na kostole v tomto roku vykonávali, je jasné, že centrum Podunajských Biskupíc bolo osídlené minimálne od prelomu tisícročí.

Archeologické nálezy z uplynulých rokov v iných častiach našej mestskej časti nám však dosvedčujú, že kataster našej obce je obývaný už viac než dva tisícročia, keďže najstaršie nálezy sú datované do prvého storočia pred našim letopočtom. A to už je dôvod na to, aby sme nielen skúmali, ale hlavne boli hrdí na miesto, kde žijeme, keďže má skutočne dlhú a bohatú historickú tradíciu.  

Odkazy:

[1] Pozri Peter Püspöki Nagy: Podunajské Biskupice. Monografia starších dejín, s. 29

[2] Némethy Lajos: Series parochiarum et parochorum Archi-Diocesis Strigoniesnsis. Strigonii 1896.

[3]https://www.ppek.hu/facsimile/Schematismus_Cleri_Archidioecesis_Strigoniensis_1890_facsimile.pdf, strana 171

[4] Pozri Peter Püspöki Nagy: Podunajské Biskupice. Monografia starších dejín, s. 29

[5] https://www.primarch.hu/mes/public/index.php/kotetek/1/1

[6] Lokalizácia najstaršieho sakrálneho priestoru v Kostole sv. Mikuláša v Bratislave - Podunajských Biskupiciach (Výsledky archeologického výskumu) - P. Šimončičová-Koóšová, P. Pauliny, R. Erdélyi, B. Vachová, A. Botek, D. Pivko, I. Murín In: Archeologia historica 44, 2, 2019, s. 749