Spomienky z Dolných honov: Pavol Hanzel o detstve na sídlisku

S poslancom Palom Hanzelom, aktivistom, športovým hokejbalovým trénerom, ktorý v sebe nezaprie športového nadšenca, sme sa porozprávali o jeho spomienkach na Biskupice jeho detstva. Prezradil aj na čo je hrdý a čo by rád doprial i svojim deťom v našej mestskej časti. 

Pavol Hanzel je poslancom miestneho zastupiteľstva za Dolné hony, keďže v súčasnosti už dlhšie žije na Estónskej ulici, bude tento krát kandidovať za Medzi jarky.

Aká je tvoja prvá spomienka z detstva týkajúca sa Biskupíc?

Spomínam si ako som bol v kočíku na Podzáhradnej pri našej škôlke. Mal som ju veľmi rád.

Spomínam si aj, že na mieste terajšieho Lidlu bolo voľakedy voľné priestranstvo s kopcami zeminy, ktoré tam navozili zo stavieb. Tam sme si robievali bunkre. To boli moje škôlkárske a školské časy. V spomienkach sa mi to vynára ako ideálne detstvo. Keď to však porovnám s dneškom, tak verejný priestor na sídlisku sa rozhodne zmenil k lepšiemu.

Menil by si s dnešnými deťmi?

V niečom by som čiastočne menil. Vtedy som mohol behať po sídlisku a hral som sa ako som mohol, mal som veľa kamarátov, toto bolo v tých časoch lepšie. Teraz chodí von menej detí.

Rodičia ma púšťali hrať sa samého. V tých časoch už päť, šesťročné deti bývali vonku samé alebo so starším súrodencom. Dnes je to iné. Na jednej strane majú deti dnes menej sídliskovej voľnej zábavy, na strane druhej je tu oveľa viac možností tráviť voľný čas v krúžkoch pod profesionálnym vedením.

Aké boli obľúbené miesta tvojho detstva?

Ihrisko vedľa škôlky na Podzáhradnej. Dnes už neexistuje jeho športová časť, a to ma veľmi mrzí. Bolo v takej jame, nestála tam Billa. Z kopca sa tam dalo v zime sánkovať. Na oboch krajoch boli ihriská, a v strede asfaltová plocha na futbal, basketbal, volejbal, všetko. Bolo úplne multifunkčné. Tam som sa naučil všetko. Tiež ufo a najmä hradby na Bieloruskej, čo boli v tom čase nadčasový hrací prvok, škoda, že bol hrad tiež zbúraný. V podstate som vymenoval dve miesta môjho detstva a obe boli v nedávnej dobe zbúrané čo je dosť smutné.

Kam si chodil do školy?

Na ZŠ Podzáhradná, kde som nastúpil v roku 1993. Školu som mal tiež veľmi rád, najviac telocvik. Mávali sme tam rozličné športové krúžky po škole.

Celý život si prežil v Biskupiciach? Nemal si plány sa odsťahovať?

Nie. Nikdy som neuvažoval nad tým odsťahovať sa inam v rámci Slovenska a v rámci Bratislavy by som inam nešiel. Zvažoval som odchod do zahraničia za skúsenosťami, ale nakoniec k tomu neprišlo. Keď som mal dva roky, s našimi sme sa prisťahovali do Biskupíc. Dovtedy sme žili v Dúbravke, ale moji rodičia tu dostali byt zo Slovnaftu. Takže celý život som tu doma.

Čo považuješ za najväčšiu zaujímavosť, atraktívne miesto v Biskupiciach? Čo by si ukázal cudzincovi, ktorý Biskupice nepozná?

Ja by som ho určite zobral na Baltskú. Som veľmi rád, že sa tam podarilo ihrisko, že sme tam vybudovali komunitu okolo hokejbalu, detí a rodičov. Dal by som im do rúk hokejky a mal by som o čom rozprávať. Ukázal by som tiež Bieloruskú, škoda toho hradu, ktorý už neexistuje, ale zase máme ufo! Tiež Estónsku kde v súčasnosti bývam, kde je síce stará, ale tiež unikátna kolobežková dráha. Verím, že sa tiež dočkáme jej rekonštrukcie.

Vďaka za rozhovor!

Zdroj fotografií: archív PH

Tento rozhovor vznikol v rámci projektu Pamäťový portál Podunajských Biskupíc, ktorý prebiehal v roku 2022 s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.