Spomienky z Medzi jarkov: Roman Lamoš o detstve na sídlisku

S poslancom Romanom Lamošom, projektantom, stavebným inžinierom i basketbalovým rozhodcom v jednej osobe, sme sa porozprávali o jeho spomienkach na Biskupice v čase, keď vyrastal na sídlisku Medzi jarky.

Roman Lamoš je v súčasnosti poslancom miestneho zastupiteľstva i poslancom mestského zastupiteľstva za Podunajské Biskupice. V Biskupiciach žije už takmer štyri desaťročia a na svoju mestskú časť nedá dopustiť.

Aká je tvoja prvá spomienka z detstva týkajúca sa Biskupíc?

Mám útržky z jasličiek, a aj zo škôlky. Pani sestričky nás kŕmili paradajkami a už tam som si vytvoril úplnú averziu na ne.

V škôlke sme už bol väčší. Pamätám si dievčatá, s ktorými som chodil do triedy, jedna sa volala Broňa, druhá Barbora. V spálni mali každá posteľ z jednej strany pri mne.

Spomínam si aj na pani učiteľky, ktoré som mal veľmi rád, hoci ich mená si už nevybavujem. Ale do škôlky som chodil rád. Moja mamina chodila vtedy na vysokú školu, takže som býval v škôlke na Estónskej 3 celý deň. Na dvore som preskúmal každý kúsok, každý krík. A samozrejme, poznal som tam aj všetky triedy.

Ako si spomínaš na svoje školské roky?

Nastúpil som na základnú školu Bieloruská, bol som v 1. C. Potom som chodil do výberovej triedy, to som bol už v 2. A. Učili sme sa nemčinu, jazyky ma však vždy vedeli dosť potrápiť, nielen tie cudzie, ale dokonca aj slovenčina.

V piatom ročníku som išiel naspäť do bežnej triedy a bol som Céčka až do osmičky. Na základnej škole to bolo ľahké, hoci slovenčina ma trápila už vtedy, matika však problém nebol. Ale jazyky ma vždy poriadne potrápili.

Ktoré bolo tvoje najobľúbenejšie miesto, kam si rád chodieval?

Jednoznačne Lotyšská ulica, vyrastal som tam. Mali sme tam úžasné detstvo. Spomínam si, že sme tam vyskúšali všetky športy. Namaľovali sme si čiary a v zime sme hrávali hokej, s kamarátmi sme sa snažili dostať na ihrisko vodu, aby sme mali ľad. Vtedy ešte bývali také pravé zimy a my sme mohli stráviť pár dní na korčuliach.

Mám úžasné spomienky na detstvo, lebo sme boli partia rovnako starých kamarátov - Martin, Roman, Majo, Mišo,... v lete sme hrávali s loptičkou na bránky a prirodzene, nechýbali ani kilometre na bicykloch. Lozili sme po stromoch, a keďže ešte neboli brány pozamykané, tak sme po pivniciach hrávali schovávačky.

Na Lotyšskej bývali dva topole, to bolo miesto, kde sme hrávali futbal. Na starom pieskovisku sme hrávali naháňačku na jeden krok na zemi alebo naháňačky okolo prašiaka pri kontajneroch. Vyliezli sme aj na všetky múriky.

Dokonca sme hrávali aj baseball. Jeden z kamarátov doniesol pálku, a tak sme skúšali hrávať. Všetko samozrejme bez dozoru, len s kľúčikom na krku. Chodili sme na dráhu na Estónsku, aj na drevené pyramídy, hradby vtedy tiež stáli. Bolo tam aj ihrisko v tvare hviezdice, tehlové múriky v strede, tiež konštrukcia so sochami a dva kopce. Ešte nestálo to ihrisko s betónovou plochou.

Keď sme boli starší, tak sme samozrejme na bicykloch lietali po celých Podunajských Biskupiciach a na strednej škole sme už jazdili v lete sa kúpať na Košariská. Na Vinohradníckej vtedy bola len minimálna doprava a nebola tam žiadna výstavba.

Je o tebe známe, že ti viac učaroval šport.

Áno, basketbal som hrával od ôsmich rokov. Začínali sme na Železničnej, potom som sa presunul na Junácku do športového klubu, kde sme hrali za Inter. Po základnej škole som preto nastúpil na športové gymnázium na Hubeného.

Od 14 rokov sa venujem pískaniu, teda som aj rozhodcom. Keď som mal dvadsaťpäť rokov, začal som pískať aj basketbalovú extraligu a v roku 2012 som dokonca pískal finálový zápas extraligy.

Kam smerovali tvoje kroky po strednej škole?

Chodil som na stavebnú fakultu v Bratislave, kde som s bakalárskym titulom vyštudoval pozemné stavby a architektúru a inžiniersky titul som získal v odbore realizácia stavieb. Doktorandúru som pre pracovné vyťaženie nakoniec nedokončil.

Čo považuješ za najväčšiu zaujímavosť, atraktívne miesto v Biskupiciach? Čo by si ukázal cudzincovi, ktorý Biskupice nepozná?

Určite by som mu ukázal kostol sv. Mikuláša, ten je nielen svojim vekom mimoriadnym kusom architektúry v Bratislave. Je to kus dejín, patrí medzi najstaršie kostoly.

Biskupice sú však plné rôznych zaujímavých pamiatok, napríklad jedinečné Múzeum obchodu. A nezabúdajme aj na ten malý pivovar, ktorý tam je. Škoda kaštieľa, o ktorý sme prišli. Potom tu máme viaceré kaplnky, o ktorých široká verejnosť ani nevie. Veľká škoda, že sa technická konštrukcia - mlyn nevyužíva hoci je to unikát, žiaľ, v zlom stave.

Mnohí tiež netušia aké unikátne sídlisko sú Medzi jarky. Takáto architektúra nemá obdoby, rozhodne nie v Bratislave, a ani v širšom okolí. Ulica Bieloruská končí číslom 66 (novostavba) a jej kružnica rovný kilometer. Je to unikát, navyše má vo vnútrobloku veľký park. Podobne je na tom aj Lotyšská, ktorá má 600 metrov i o čosi menšia Estónska, tá má unikátnu dráhu.

Aj Dolné hony majú zaujímavé vnútrobloky. Každý má svoje ihrisko, a tiež máme centrálne ihrisko Latorická, ktoré obnovujeme, aby bola stredovým bodom Dolných honov. Svojim spôsobom sme tu mali mnoho parkov, dnes je už väčšina zastavaná.

Pamätám si keď za škôlkou Podzáhradná nestál Lidl, bytový dom ani na jednej strane cesty, nestála tam Billa, ani Oppidum, bola to obrovská lúka. Mali sme na sídlisku a vlastne doteraz máme mnoho úžasných vecí, hoci sme o viaceré postupom času prišli. Stále však máme množstvo zelene.

Aj Baltská ulica je unikátna. Šesť bodových domov v obrovskom parkovom priestore s ihriskom. Pôvodne to tu nebolo. Takto by sme mohli prechádzať ulicu za ulicou.

A to sme ešte nespomenuli bohatú minulosť Biskupíc, napríklad objav avarského pohrebiska s osadou, či germánskeho kniežacieho dvorca z doby rímskej. Tieto unikátne objavy boli ocenené dokonca ako Archeologické objavy roka! Verím, že v budúcnosti budeme môcť bohatú minulosť Podunajských Biskupíc sprístupniť širokej verejnosti.

Vďaka za rozhovor!

Zdroj fotografií: archív RL

Tento rozhovor vznikol v rámci projektu Pamäťový portál Podunajských Biskupíc, ktorý prebiehal v roku 2022 s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.