Vianočná besiedka v Biskupiciach pred 91 rokmi

      Opäť je tu jeden z najočakávanejších sviatkov roka. Deti sa na Vianoce tešia dnes rovnako intenzívne ako malí školáci pred vyše deväťdesiatimi rokmi. Vieme to vďaka milému rozprávaniu správkyne prvej slovenskej školy, pani učiteľke Bronislave Kubankovej, ktoré zaznamenala do školskej kroniky. 

     "Posledný raz sme boli v škole v roku 1930. Pekný to bol deň! Nie preto, že sa nám začínali radostné vianočné prázdniny - to nie - veď my radi do školy chodíme! Ale toľko pekných dojmov sme toho dňa zažili! Mali sme ten deň peknú školskú besiedku, spojenú s vianočnou nádielkou.

     Bolo to 20. decembra 1930. Všetkých 68 žiačikov bolo v triede zhromaždených. Tlačili sa jeden ku druhému, aby sa len voláko pomestili - zato však na tvárach všetkých sa zračilo nejaké očakávané blaho! Akoby nie - veď hneď príde k nám do triedy Ježiško!!!

     Najprv sme zaspievali piesne: "Prídi Ježiško premilý..." a "Narodil sa Kristus Pán, radujme sa...". Ozývalo sa to, až milá vec! Potom im ešte učiteľka B. Kubanková rozprávala legendu od Zelmy Lagerlőfovej "Svätá noc". Ústa všetkých pootvorené, v očiach sa zračí akési posvätné svetlo. Ku koncu legendy si všetci radostne vzdychli, čiastočne preto, že sa rozprávka radostne skončila, ale snáď skôr preto, že teraz nasledovalo to, čomu sa najviac tešili - nádielka.

     "Položte si všetci hlavy na lavice a spite, ako pastieri spali vtedy, keď im anjeli spevom zvestovali narodenie Ježiška"... hovorí učiteľka deťom.

     Medzi tým, čo deti zdanlivo spali, bol donesený do triedy už hotový stromček a dva veľké koše balíkov a balíčkov, nachystaných k nádielke. Na toto sa však už všetci prebudili. Dárky boli rozdané. Stromček sa jagal ešte v celej svojej kráse, v triede však svietilo 68 párov detských očí - svietili krajšie snáď, ako tie sviečky na stromku, veď radosť a vďaka rozžehli tieto svetielka a preto tak krásne plápolali. - Konečne aj stromček bol obratý - veselo si každý chrumkal cukrovinky, ktoré z neho dostal. Vonku tichúčko poletoval sniažik od nebeských výšin k zemi, akoby nám donášal odkaz z tých výšin, že totiž aj tam vedia o našej radosti, tichú našu modlitbu vďaky vyslyšia a pošlú požehnanie tým, ktorí nám svojou štedrosťou túto radosť spôsobili."

     Ako prezrádzajú kronikárske zápisy, prvá slovenská škola spočiatku bola umiestnená v miestnom chudobinci, malej budove kúsok od kostola sv. Mikuláša. Boli v nej dve miestnosti, pričom jedna, menšia a bez okien bola spočiatku bytom učiteľky Feketeovej. V druhej, väčšej miestnosti sa deti učili na dve smeny, teda doobeda i poobede. Škola i jej vybavenie bolo veľmi skromné, nemala lavice - tie žiaci každý deň nosili z neďalekého hostinca.

     Aby bolo na darčeky i sladkosti pre takmer sedemdesiat detí, museli sa obe pani učiteľky riadne obracať. Všetko sa podarilo hlavne vďaka ich ochote a darom známych i neznámych ľudí.

     "K nádielke nám Školská Matica Slovenskej Ligy poslala 800 korún, továreň "Slovenka" z Turč. Sv. Martina poslala pre každého žiaka 1 pár pančúch, t. j. 68 párov, ďalej pán riaditeľ Slovenskej Banky z Bratislavy, Ján Mukařovský zaobliekol jedného chlapca od hlavy až k pätám, daroval okrem toho 160 kusov rôznych slovenských zábavných knižočiek a jednu veľkú krabicu cukríkov na stromček. Pokladňa továrne "Baťa" zo Zlína nám poslala 50 korún. Všetkým darcom úprimné "Pán Boh zaplať!" Všetky dary boli rozdelené tak, aby sa každému aspoň niečo ušlo, zato však viac bolo pamätané na chudobnejších, ktorí dostali to, čo im bolo najviac treba. Boli to svetre, topánky košele, čiapky a podobne.

     Po nádielke sme sa v tichosti rozišli s radostným uspokojením a vďačnosťou v srdciach k našim dobrodincom."

Zdroj obrázkov: archív AK, Štátny archív v Bratislave